Kostarika

Odlišná Kostarika: spoločenský kontext a ukážka interkultúrneho koučingu

Kostarika, krajina s najväčšou plochou národných parkov na svete, krajina podporujúca výhradne zelené zdroje energie, krajina, ktorá vymenila investície do armády za investície do vzdelávania a v neposlednom rade krajina s heslom – Pura Vida – čistý život. Takto sa aspoň Kostarika prezentuje navonok a ak by chcel ktokoľvek pátrať po informáciách, ktoré by boli s týmto romantizujúcim obrazom v rozpore, musel by sa ponoriť hlboko do lokálnych štatistík (dostupných prakticky výhradne iba v španielčine). Osobná skúsenosť so životom v krajinách strednej Ameriky je preto spočiatku intenzívnym ponorením do studenej vody (Nikaragui, kde sme pracovali tiež, sa venujem v samostatnom texte): všadeprítomné negatívne emócie voči cudzincom, uzavretosť, podozrievavé pohľady, ale i strata dôvery v demokraciu, nárast radikalizmu či nedôvera medzi ľuďmi samotnými a všadeprítomné ostnaté ploty boli fenomény, ktorých význam sme odhaľovali iba postupne. Pre mňa a moju manželku, ako ľudí, ktorí prišli na Kostariku žiť s cieľom pracovať s mladými ľuďmi (a začínajúcimi profesionálmi) a zrealizovať výskum, vďaka ktorému by sme im mohli porozumieť, to bol však určujúci zážitok. Continue reading

Dospelosť ako cesta od osamelosti k nezávislosti

Byť sám sebou? Dospelosť ako cesta od osamelosti k nezávislosti

Byť sám sebou je dnes už tak trochu otrepaná fráza. Reklamné slogany ako „Just do it!“, „Impossible is nothing!“ alebo „Unleash the beast!“ sú všade okolo nás a vyzývajú nás (všimnime si tie výkričníky), aby sme sa fakt snažili objaviť svoje vlastné Ja – ako keby to bolo niečo samozrejmé. Paf, ráno sa zobudím, že chcem byť kozmonaut a večer letím na Mars. Lenže ono to až tak jednoducho nefunguje. Continue reading

Vnutorny kritik

Som neschopná? Som divný? Som pekná? Som lenivý? Som zlý človek? Vnútorný kritik a jeho význam

Všetci poznáme ten vnútorný hlas, ktorý nám pri rôznych príležitostiach hovorí: „Vyzeráš hrozne.“ „Si padavka.“ „Priberáš.“ „Toto nezvládneš.“ „Tá blúzka sa sem vôbec nehodí. Mala si si dať radšej šaty.“ „Starneš.“ „Si príliš nízky. Poznáš niekoho, kto by bol nízky a rešpektovaný?“ „Si lakomá.“ „Nemáš žiadny talent. Je úplne jedno čo robíš, aj tak to pokazíš.“ „To si fakt nemala hovoriť.“ „Pozri sa na seba.“ „Nevyskakuj si.“ „Nikto ťa nemá rád.“ Continue reading

Nový prístup ako prekonať prokrastináciu

Podľa slovníka znamená slovo prokrastinovať „vyhýbať sa splneniu určitých úloh a povinností“. Avšak táto definícia vypovedá iba málo o skutočnom význame prokrastinácie v živote človeka, ktorý s ňou bojuje. V tomto článku chceme popísať nový prístup k prokrastinácii, ktorý vychádza zo súčasných poznatkov na poli koučingu a psychológie (koherenčná terapia) a umožňuje tak prokrastináciu nielen zvládať, ale ju i efektívne prekonať. Continue reading

Psychoterapeutický „vhľad“ ako nástroj koučingu

Hovoriť o koučingu, psychoterapii či vôbec akejkoľvek pomáhajúcej profesii je pomerne ošemetná záležitosť – často sa totiž pod tými istými termínmi myslí niečo celkom odlišné. Rozdiely medzi jednotlivými smermi sú natoľko výrazné, že ak je témou tejto práce koučing, vlastne to o ničom nevypovedá. Mojim cieľom je teda vysvetliť, v čom a prečo sa different coaching v kontexte koučingu (a terapie) odlišuje.

Continue reading

Koučovacie otázky

Koučovacie otázky ako základný nástroj koučingu

Samotný koučing je súborom rôznych techník, ktoré majú za účel umožniť klientovi nájsť si svoje vlastné riešenie predloženej témy. Napríklad sa rozhodnúť či zostať v práci, ako si zlepšiť vzťah, či na akú školu ísť. Techník, ktoré môže kouč pri každej z týchto tém využiť, je skutočne mnoho – iba jednej sa však v koučovacom rozhovore venuje väčšina času… kladeniu otázok. Klásť koučovacie otázky ale nie je zas až tak jednoduché. Okrem toho, že platí niekoľko základných pravidiel, občas sa stáva, že žiadne pravidlo neplatí. A uvedomiť si, kedy nastalo to „občas“, je skutočným umením. Continue reading