Quarterlife crisis je v našom prostredí stále ešte neznámy jav. Veľa sa hovorí napríklad o kríze stredného veku, avšak na ľudí po dvadsiatke, ktorí zažívajú pocit, že ich životu napriek úspešnému ukončeniu vysokej školy či stabilnému zamestnaniu „chýba zmysel“, sa stále ešte hľadí s nedôverou.
„We are not the Me Me Me generation. We are Purpose generation.“
Adam „Smiley“ Poswolsky
Quarterlife crisis je pritom v súčasnosti už dobre popísaný jav: pocity neistoty, úzkosti, depresie, vnútorného nepokoja a chaosu, ktoré sa spájajú s prechodom do ďalšej životnej etapy (ako je absolvovanie vysokej školy, prvé zamestnanie, opustenie bývania s rodičmi..). Je to prirodzená súčasť života každého človeka, pričom výsledkom tejto krízy je upevnenie svojej vlastnej individuality a nájdenie úlohy vo svete, ktorá nám prináša osobné naplnenie.
Samozrejme, nie je to zas tak jednoduché. Podľa Christine Hassler (2010) sa quarterlife crisis spája s kladením si nasledujúcich otázok. Tie nás práve tým, aké sú samy o sebe nepríjemné, majú za úlohu „nakopnúť“ a posunúť ďalej. Schválne si na ne pri ich čítaní skúste bez zbytočného premýšľania odpovedať jednoduchým áno alebo nie:
- Cítim sa nemotivovaný a bez cieľa?
- Je pre mňa náročné robiť rozhodnutia a keď ich spravím, pochybujem o nich?
- Cítim sa po prvýkrát v živote ako starý človek?
- Myslím stále na budúcnosť a zažívam pritom úzkosť alebo stres?
- Vnímam okolo seba tlak na to „dospieť“ a dať si svoj „dospelý“ život do poriadku?
- Cítim sa v depresii, preťažený, stratený, alebo možno trochu bez nádeje?
- Analyzujem seba a svoj život?
- Vnímam očakávania môjho okolia, čo by som mal robiť a kým by som mal byť?
- Som znepokojený tým, že neviem, čo chcem spraviť so svojim životom?
- Cítim sa sklamaný v smerovaní svojej kariéry?
- Odďaľujem rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť zvyšok môjho života?
- Nachádzam sa v akomsi nejasnom priestore, kde síce nič nie je nejako „extrémne zlé“, ale zároveň to ani nepôsobí „úplne správne“?
- Viem, čo by som chcel robiť, ale nevidím možnosť, ako to zrealizovať?
- Mám pocit, že mi uteká čas, zatiaľ čo sa snažím rozhodnúť, čo so svojou kariérou alebo či si založiť rodinu a mať deti?
- Mám pocit, že mám právo na lepší život, ako ten, ktorý žijem?
- Cítim sa neisto kvôli peniazom?
- Porovnávam sa s inými ľuďmi v mojom veku a mám pocit, že im nestačím?
- Som smutný, pretože som toho nedosiahol viac?
- Cítim niekedy vinu za to, že sa sťažujem na svoj život, alebo mávam niekedy pocit, že som pre ostatných (najmä pre svojich rodičov) sklamaním?
- Som v strese alebo prežívam smútok kvôli môjmu vzťahu (či jeho absencii)?
- Robím veci bez vášne?
- Žijem stále so svojimi rodičmi?
- Mám pocit, že som zlyhal, pretože neviem, čo mám spraviť so svojim životom?
- Rozmýšľam nad tým, že by som sa vrátil na vysokú školu?
- Žijem život, ktorý som si takto nikdy nepredstavoval?
Ak ste si aspoň na desať otázok odpovedali áno, veľmi pravdepodobne prechádzate svojou vlastnou quarterlife crisis. Ako sme ale písali vyššie, je to celkom prirodzené. Život do skončenia vysokej školy funguje do veľkej miery automaticky – ukončiť základnú, strednú a vysokú školu je už dnes v podstate štandard – vysoká škola sa dá navyše absolvovať aj bez toho, aby nás napĺňala na 100%. Otázne je, či chceme aj svoj život žiť na menej ako 100%.
Skúsme si preto položiť ešte jednu otázku:
Ak by bolo všetko v mojej súčasnej práci, vzťahu, bývaní a i. v poriadku (napr. šéf by sa ku mne správal s rešpektom, počítač by fungoval ako má, kolegovia by neboli otravní), na koľko percent by som bol šťastný?
Obdobie kríz je ideálne na hľadanie odpovedí na podobné otázky. Je to síce tiež obdobie zmäteného blúdenia, vnútorného napätia a často intenzívnych – negatívnych – emócií, ale výsledok napokon vedie k definovaniu toho, kto sme. Nasledujúce video potom ukazuje, ako vyzerá vyriešenie quarterlife crisis v praxi:
[VIDEO] Adam „Smiley“ Poswolsky: Refusing to Settle (TEDx 2015)
Poznámka na záver:
Kľúčové slovo tejto životnej etapy, zmysel, dobre ilustruje posun v hodnotách, ktoré sa udiali v našej spoločnosti. Pre staršiu generáciu bola jednou zo základných hodnôt istota: nájsť si stabilné zamestnanie a zotrvať v ňom po celý život bolo prejavom rozumného správania. V súčasnosti sa stáva hodnotným osobné naplnenie. Prioritou už nie je zarobiť množstvo peňazí, ale žiť svoj život tak, aby bol skutočne „náš“. Z pohľadu starších generácií sa tak súčasný dvadsiatnik javí ako nezodpovedný (strieda napríklad rôzne, často i zle platené zamestnania) a sebecký (pozornosť smeruje na rozvíjanie svojho talentu a nie napríklad na založenie rodiny). Podobné nálepky ale nie sú na mieste, a to jednoducho preto, že nikomu nepomáhajú. Napokon, vieme o tom svoje – vyriešenie našej quarterlife crisis bolo rovnako búrlivé ako kohokoľvek iného. Ak sa práve potýkate so svojou vlastnou QLC, mohol by vás zaujať náš text o tom, či zostať alebo odísť zo Slovenska, prípadne možnosť pracovať na riešení svojej QLC s nami.
Mohlo by vás zaujímať: Ako zvládať stres pomocou mindfulness?
