Ako stráviť prázdniny?

Ako stráviť prázdniny s deťmi, užiť si ich a využiť ich pritom zmysluplne na učenie nových vecí?

Poznáte tie články o tom, čo všetko by malo vaše dieťa robiť v tom-ktorom veku a vy rozmýšľate, prečo vaše 10-ročné dieťa nevie prať, či by už malo vedieť čo-to uvariť a ak by ste ho poslali samého kempovať, či by si dokázalo otvoriť konzervu. Nie že by nás nebavila predstava toho, ako sa deti cez prázdniny učia vymieňať žiarovky a v časoch krízy by nepochybne využili i také uťahovanie vodovodného ventilu na práčke — ale otázka je, čo si o potrebnosti týchto schopností myslia samotné deti. Ak totiž doteraz takéto schopnosti nikdy nepotrebovali, z vlastnej skúsenosti sa im môžu zdať tak trochu… zbytočné. A ich motivácia naučiť sa ich je teda z veľkej časti, ehm, nulová. Continue reading

Metakognícia

Ako sa rozprávať s deťmi, aby sme rozvíjali ich gramotnosť a pripravovali ich na vstup do školy a sveta

Dosiahnutá úroveň gramotnosti – teda schopnosť aktívne využívať čítanie, písanie, počítanie, ale napríklad i prácu s počítačom v skutočnej a praktickej interakcii s inými ľuďmi – do veľkej miery predznamenáva uplatnenie dieťaťa v sociálnych skupinách, škole a vlastne i v celej spoločnosti (Zápotočná, Petrová, 2017). V súčasnosti, hlavne zavedením inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre predškolské vzdelávanie (Zápotočná, Petrová, 2016), už môžeme aj na Slovensku hovoriť o rozvíjaní gramotnosti od predškolského veku, no pozrime sa na to, ako by sme mohli rozvíjať gramotnosť nášho dieťaťa u nás doma. Continue reading

Psychological safety and fear from school

Strach zo školy? O úlohe psychologického bezpečia v učení sa (úryvok z knihy Identita autora)

Psychologické bezpečie je v súčasnosti jeden z najdôležitejších termínov v organizačnej psychológii: predstavuje vieru, že pra­covisko je bezpečným prostredím na podstupovanie rizika. William A. Kahn (1990) psychologické bezpečie popisuje ako dôveru, že človek môže na pracovisku prejaviť sám seba, svoju osobnosť, svoje myšlienky či obavy, môže sa aktívne angažovať či nesúhlasiť a to bez strachu, že toto správanie bude mať negatívny dopad na jeho vnímanie ostatnými, jeho status alebo budúcu kariéru. Psychologické bezpečie je preto základným predpokladom pre rast, učenie sa, zmenu a inováciu v rýchlo meniacom sa prostredí. Continue reading

Čo nás seriál o samovražde učí o komunikácii s teenagermi

13 Reasons Why: čo nás seriál o samovražde učí o rozprávaní sa s teenagermi

Televízny seriál 13 Reasons Why (knižná predloha Jaya Ashera vyšla v slovenčine ako Mŕtve dievča neklame) vzbudzuje momentálne širokú paletu veľmi intenzívnych emócií, od úplného nadšenia, až po úplné odmietnutie. Keď sa však pozrieme na to, o čom seriál vypovedá, dáva to zmysel. 13 Reasons Why nekompromisne zobrazuje tabuizované témy ako je samovražda, sebapoškodzovanie či zneužívanie alkoholu, marihuany a sexu mladými ľuďmi. Tieto témy potom vyvolávajú emócie o to silnejšie, že sú vždy vykreslené ako copingové stratégie na zvládnutie inej – extrémne náročnej – situácie (šikany, urážok, straty priateľstva, samoty, znásilnenia…). Continue reading

Kids' Skills Coaching

Kids‘ Skills Coaching: ako hravo prekonať problémy detí a naučiť sa mnoho nového

Predstavme si nasledujúcu situáciu: šesťročné dievčatko si po sebe zarputilo odmieta upratať hračky. Nefungujú hrozby ani prosby, krik, príkazy, zákazy, sladkosti ako odmeny ani večer bez rozprávky či tabletu ako tresty. Vždy, keď sa počas dňa hrá, vyberá stále nové a nové hračky zo skrinky, otvára šuplíky s oblečením, detská izba vyzerá ako po výbuchu, kocky lega slúžia ako nášľapné míny. Hoci sa to z popisu môže javiť takmer beznádejne, skúsme si položiť otázku: „Čo s tým?“ Ako k podobným situáciám pristúpiť? Čo robiť, keď je dieťa agresívne? Keď zúri? Čo robiť, keď žiarli? Keď vás udrie? Keď bije svojho súrodenca? Keď trucuje? Keď odmieta chodiť do škôlky alebo nechce chodiť do školy? Čo robiť, keď sa bojí tmy? Keď nechce zaspávať samé? Vie nám v takýchto situáciách pomôcť koučing?  Continue reading

Motivacia

Ako motivovať seba a iných? 3 motivačné metódy, keď chýba vnútorná motivácia

Psychológia motivácie je pomerne ošemetná záležitosť, pretože napriek množstvu rôznych teórií, pre každého z nás platí niečo mierne odlišné. Za tým, čo považujeme za „nedostatok motivácie“ či „lenivosť“, sa môžu skrývať rôzne individuálne skúsenosti, ktoré nám bránia pohnúť sa vpred. Hneď v úvode preto treba povedať nasledujúce: netlačte na seba! Je pravdepodobné, že čím viac na seba budete tlačiť, tým budete iba viac frustrovaní. V tomto článku preberieme tri základné motivačné metódy, s ktorými v koučingu zvyšujeme vnútornú motiváciu. Môžete ich využiť ako inšpiráciu pre vedenie ľudí, nástroj ako motivovať zamestnancov, svoje deti k učeniu, alebo keď sa chcete napríklad motivovať k cvičeniu. Continue reading

Sandplaying – fotoukážka práce s dieťaťom

Pre dospelých ľudí vstupujúcich do koučingu či terapie je prirodzené, že o svojom prežívaní hovoria slovami a tomu, čo sa v nich deje, dokážu na vedomej úrovni „porozumieť“. Deti komunikujú odlišným spôsobom a prirodzeným nástrojom komunikácie je pre ne hra – túto skutočnosť využíva napríklad terapia hrou, filiálna terapia či sandplaying, ktorému je venovaný i tento text. Continue reading

Knihy o výchove

5 kníh (nielen) o výchove, ktoré prehĺbia váš vzťah k vašim deťom

V našich predošlých článkoch sme písali o knihách, ktoré ponúkajú odlišný pohľad na koučing a knihách, ktoré vám umožnia zažiť, aké to je, keď sa rozhodnete vykročiť vpred. Tento článok je venovaný literatúre, ktorá má potenciál od základov premeniť váš vzťah k vašim deťom. Chceme prezentovať knižky, ktoré neponúkajú iba „výchovné rady“, viac budeme hovoriť o knihách, ktoré menia perspektívu, ktorou sa na naše deti (a na nás samotných) pozeráme. Continue reading

Metakognícia a autoregulované učenie

Autoregulované učenie a metakognícia v Inovovanom štátnom vzdelávacom programe pre základné školy?

V tomto texte si kladieme za cieľ predstaviť dva koncepty, ktoré sú v súčasnosti v zahraničí zásadným spôsobom spájané so vzdelávaním: prvým je koncept metakognície (schopnosti rozmýšľať o svojom rozmýšľaní, monitorovať svoje myšlienky, na základe svojho sebapoznania regulovať svoje správanie) a druhým je koncept autoregulovaného učenia (učenia, v ktorom majú žiaci sami schopnosť vyhodnotiť, čo vedia či nevedia a na základe toho môžu určiť smer a stratégie svojho ďalšieho učenia). Aby sme tieto koncepty predstavili, rozhodli sme sa v ich svetle analyzovať Inovovaný štátny vzdelávací program. Zaujímalo nás, akým spôsobom a k čomu tento dokument slovenských pedagógov vedie. Continue reading

Koučing vo výchove?

Koučing namiesto výchovných rád?

Často sa stretávame s klientmi, ktorých deti sú podľa ich príbuzných, susedov či učiteľov v škôlke či škole malými nevychovanými „spratkami“. Dieťa však svojim správaním reaguje na okolitý svet – a to, že je jeho správanie okolím považované za zlé, ešte neznamená, že dieťa samotné preň nemôže mať veľmi zrozumiteľné dôvody. Continue reading