Odlišná diktatúra: Nikaragua

Odlišná diktatúra: Nikaragua a jej prechod do nových dní

Pracoval som s dvadsaťjeden-ročným mladým mužom, ktorý práve dokončil univerzitu. Po trojročnom bakalárovi získal ročný licenciát, čo je v Nikaragui prakticky najvyšší stupeň vzdelania (získať magistra a doktorát síce teoreticky možné je, ale v praxi sa to deje iba občas a to z dôvodov, o ktorých budem hovoriť nižšie). Svoj licenciát získal s vyznamenaniami od rektora i dekana. Rozprávali sme sa jeho lámanou angličtinou, ktorú sa naučil sám, pretože, keďže bol inžinier, potreboval porozumieť manuálom k prístrojom, ku ktorým neexistovali španielske preklady. Ako vysvitlo neskôr, rovnako sa naučil japonsky. Popri vysokej škole pracoval ako automechanik, pretože mal dvanásť mladších súrodencov, staral sa tak o seba, prispieval i svojej rodine. Cestoval domov, aby rodine ukázal diplomy a večer sa zas vracal späť, aby mohol ráno znovu pracovať. Oslava ho nečakala, rodičia sa z jeho vzdelania netešili, pretože počas školy nepracoval dostatočne veľa, aby sa mohol postarať o rodinu. Otec bol nezamestnaný. A ten mladý muž mal nekonečne prenikavý, no zároveň smutný pohľad. Pýtal som sa ho:

„Čo ti umožnilo prísť až sem?“

A on odpovedal: „Nádej, že to raz bude mať zmysel.“ Continue reading

Kostarika

Odlišná Kostarika: spoločenský kontext a ukážka interkultúrneho koučingu

Kostarika, krajina s najväčšou plochou národných parkov na svete, krajina podporujúca výhradne zelené zdroje energie, krajina, ktorá vymenila investície do armády za investície do vzdelávania a v neposlednom rade krajina s heslom – Pura Vida – čistý život. Takto sa aspoň Kostarika prezentuje navonok a ak by chcel ktokoľvek pátrať po informáciách, ktoré by boli s týmto romantizujúcim obrazom v rozpore, musel by sa ponoriť hlboko do lokálnych štatistík (dostupných prakticky výhradne iba v španielčine). Osobná skúsenosť so životom v krajinách strednej Ameriky je preto spočiatku intenzívnym ponorením do studenej vody (Nikaragui, kde sme pracovali tiež, sa venujem v samostatnom texte): všadeprítomné negatívne emócie voči cudzincom, uzavretosť, podozrievavé pohľady, ale i strata dôvery v demokraciu, nárast radikalizmu či nedôvera medzi ľuďmi samotnými a všadeprítomné ostnaté ploty boli fenomény, ktorých význam sme odhaľovali iba postupne. Pre mňa a moju manželku, ako ľudí, ktorí prišli na Kostariku žiť s cieľom pracovať s mladými ľuďmi (a začínajúcimi profesionálmi) a zrealizovať výskum, vďaka ktorému by sme im mohli porozumieť, to bol však určujúci zážitok. Continue reading