Adam Grant: Originals. Talent, nadanie, nadpriemerná inteligencia, genialita.

Adam Grant: Originálni. Návod ako byť nadaný, prežiť to a popri tom zmeniť svet

Originals (po slovensky vyšlo ako Originálni a po česky ako Originály) je kniha, ktorá hovorí o tom, že každý z nás môže prichádzať s kreatívnymi nápadmi, narúšať status quo a presadzovať nekonformné myšlienky — netvrdí, že to je v dnešnom svete jednoduché, to zas nie — ale snaží sa poskytnúť základné rámce, ktoré by nám to mohli uľahčiť. (Ak už nič viac, je to aspoň dobrá pripomienka toho, že keď sa snažíte niečo zmeniť, nie ste v tom sami.) Chcem sa v texte pozrieť na niektoré myšlienky bližšie a rozšíriť ich o otázky, ktoré by mohli pomôcť ich implementácii do každodennej praxe. Continue reading

Zvládanie stresu v čase neočakávateľných zmien (epidémie, katastrofy a iné)

To, ako zvládame v živote bežnú záťaž závisí od množstva rôznych podnetov ― stresorov ― ktorým sme vystavení z prostredia, ktoré nás obklopuje. Môže ísť o rôzne fyzikálne či chemické vplyvy (ak bývate napríklad pri hlavnej ceste, viete, aký vplyv na vás má hluk, keď otvoríte okno, ak bývate v blízkosti továrne na čokoládu, viete to tiež) alebo rôzne sociálne stresory: typicky v podobe hádok, deadlinov, strachu o budúcnosť…

Continue reading
Ako stráviť prázdniny?

Ako stráviť prázdniny s deťmi, užiť si ich a využiť ich pritom zmysluplne na učenie nových vecí?

Poznáte tie články o tom, čo všetko by malo vaše dieťa robiť v tom-ktorom veku a vy rozmýšľate, prečo vaše 10-ročné dieťa nevie prať, či by už malo vedieť čo-to uvariť a ak by ste ho poslali samého kempovať, či by si dokázalo otvoriť konzervu. Nie že by nás nebavila predstava toho, ako sa deti cez prázdniny učia vymieňať žiarovky a v časoch krízy by nepochybne využili i také uťahovanie vodovodného ventilu na práčke — ale otázka je, čo si o potrebnosti týchto schopností myslia samotné deti. Ak totiž doteraz takéto schopnosti nikdy nepotrebovali, z vlastnej skúsenosti sa im môžu zdať tak trochu… zbytočné. A ich motivácia naučiť sa ich je teda z veľkej časti, ehm, nulová. Continue reading

Odlišná diktatúra: Nikaragua

Odlišná diktatúra: Nikaragua a jej prechod do nových dní

Pracoval som s dvadsaťjeden-ročným mladým mužom, ktorý práve dokončil univerzitu. Po trojročnom bakalárovi získal ročný licenciát, čo je v Nikaragui prakticky najvyšší stupeň vzdelania (získať magistra a doktorát síce teoreticky možné je, ale v praxi sa to deje iba občas a to z dôvodov, o ktorých budem hovoriť nižšie). Svoj licenciát získal s vyznamenaniami od rektora i dekana. Rozprávali sme sa jeho lámanou angličtinou, ktorú sa naučil sám, pretože, keďže bol inžinier, potreboval porozumieť manuálom k prístrojom, ku ktorým neexistovali španielske preklady. Ako vysvitlo neskôr, rovnako sa naučil japonsky. Popri vysokej škole pracoval ako automechanik, pretože mal dvanásť mladších súrodencov, staral sa tak o seba, prispieval i svojej rodine. Cestoval domov, aby rodine ukázal diplomy a večer sa zas vracal späť, aby mohol ráno znovu pracovať. Oslava ho nečakala, rodičia sa z jeho vzdelania netešili, pretože počas školy nepracoval dostatočne veľa, aby sa mohol postarať o rodinu. Otec bol nezamestnaný. A ten mladý muž mal nekonečne prenikavý, no zároveň smutný pohľad. Pýtal som sa ho:

„Čo ti umožnilo prísť až sem?“

A on odpovedal: „Nádej, že to raz bude mať zmysel.“ Continue reading

Intelligence

Témy nadpriemerne inteligentných a nadaných ľudí v koučingovom rozhovore

Hovoriť o inteligencii je dnes takmer klišé. Kedysi trendový inteligenčný kvocient – IQ – síce stále vzbudzuje emócie, ale venuje sa mu čoraz menej pozornosti: či už výskumnej alebo laickej. Pri zbežnom pohľade na databázy vedeckých článkov si môžeme všimnúť, že navrch získavajú skôr psychologické koncepcie emocionálnej inteligencie (EQ), sociálnej inteligencie, objavuje sa kultúrna inteligencia a mnohé iné. Problémov s inteligenciou je totiž viacero — v prvom rade sa zmenilo nastavenie spoločnosti, nadpriemerná inteligencia sa prestala spájať s potenciálom, rastom a zmenou, ale získala akúsi negatívnu pachuť: už len pomenovanie nadpriemerne inteligentní ľudia nadobudlo nádych snobizmu. V druhom rade sa objavila Continue reading

Vacation

Dovolenka a koučing: ako si vybrať medzi zážitkami a budúcimi spomienkami

Daniel Kahneman vo svojej knihe Myšlení rychlé a pomalé položil jednu zdanlivo jednoduchú otázku: „Išli by ste na svoju dovolenku, aj keby ste vedeli, že si z nej nebudete nič pamätať?“ Skúsme nad ňou chvíľu premýšľať — keby sme si zo svojej dovolenky neodniesli spomienky, čo by nám vlastne zostalo? Odpoveď by mohla byť nasledovná: okamžité zážitky, prežívanie tu a teraz, ležanie pod slnečníkom s mojitom v jednej ruke a severskou detektívkou v ruke druhej, ševelenie vetra v listoch paliem, príjemné západy slnka… keď nad tým rozmýšľame vopred, znie to ako príjemná idylka, ale čo z toho, keby sme si na to všetko vôbec nepamätali? Continue reading

Metakognícia

Ako sa rozprávať s deťmi, aby sme rozvíjali ich gramotnosť a pripravovali ich na vstup do školy a sveta

Dosiahnutá úroveň gramotnosti – teda schopnosť aktívne využívať čítanie, písanie, počítanie, ale napríklad i prácu s počítačom v skutočnej a praktickej interakcii s inými ľuďmi – do veľkej miery predznamenáva uplatnenie dieťaťa v sociálnych skupinách, škole a vlastne i v celej spoločnosti (Zápotočná, Petrová, 2017). V súčasnosti, hlavne zavedením inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre predškolské vzdelávanie (Zápotočná, Petrová, 2016), už môžeme aj na Slovensku hovoriť o rozvíjaní gramotnosti od predškolského veku, no pozrime sa na to, ako by sme mohli rozvíjať gramotnosť nášho dieťaťa u nás doma. Continue reading

Kostarika

Odlišná Kostarika: spoločenský kontext a ukážka interkultúrneho koučingu

Kostarika, krajina s najväčšou plochou národných parkov na svete, krajina podporujúca výhradne zelené zdroje energie, krajina, ktorá vymenila investície do armády za investície do vzdelávania a v neposlednom rade krajina s heslom – Pura Vida – čistý život. Takto sa aspoň Kostarika prezentuje navonok a ak by chcel ktokoľvek pátrať po informáciách, ktoré by boli s týmto romantizujúcim obrazom v rozpore, musel by sa ponoriť hlboko do lokálnych štatistík (dostupných prakticky výhradne iba v španielčine). Osobná skúsenosť so životom v krajinách strednej Ameriky je preto spočiatku intenzívnym ponorením do studenej vody (Nikaragui, kde sme pracovali tiež, sa venujem v samostatnom texte): všadeprítomné negatívne emócie voči cudzincom, uzavretosť, podozrievavé pohľady, ale i strata dôvery v demokraciu, nárast radikalizmu či nedôvera medzi ľuďmi samotnými a všadeprítomné ostnaté ploty boli fenomény, ktorých význam sme odhaľovali iba postupne. Pre mňa a moju manželku, ako ľudí, ktorí prišli na Kostariku žiť s cieľom pracovať s mladými ľuďmi (a začínajúcimi profesionálmi) a zrealizovať výskum, vďaka ktorému by sme im mohli porozumieť, to bol však určujúci zážitok. Continue reading

Psychological safety and fear from school

Strach zo školy? O úlohe psychologického bezpečia v učení sa (úryvok z knihy Identita autora)

Psychologické bezpečie je v súčasnosti jeden z najdôležitejších termínov v organizačnej psychológii: predstavuje vieru, že pra­covisko je bezpečným prostredím na podstupovanie rizika. William A. Kahn (1990) psychologické bezpečie popisuje ako dôveru, že človek môže na pracovisku prejaviť sám seba, svoju osobnosť, svoje myšlienky či obavy, môže sa aktívne angažovať či nesúhlasiť a to bez strachu, že toto správanie bude mať negatívny dopad na jeho vnímanie ostatnými, jeho status alebo budúcu kariéru. Psychologické bezpečie je preto základným predpokladom pre rast, učenie sa, zmenu a inováciu v rýchlo meniacom sa prostredí. Continue reading

Čo nás seriál o samovražde učí o komunikácii s teenagermi

13 Reasons Why: čo nás seriál o samovražde učí o rozprávaní sa s teenagermi

Televízny seriál 13 Reasons Why (knižná predloha Jaya Ashera vyšla v slovenčine ako Mŕtve dievča neklame) vzbudzuje momentálne širokú paletu veľmi intenzívnych emócií, od úplného nadšenia, až po úplné odmietnutie. Keď sa však pozrieme na to, o čom seriál vypovedá, dáva to zmysel. 13 Reasons Why nekompromisne zobrazuje tabuizované témy ako je samovražda, sebapoškodzovanie či zneužívanie alkoholu, marihuany a sexu mladými ľuďmi. Tieto témy potom vyvolávajú emócie o to silnejšie, že sú vždy vykreslené ako copingové stratégie na zvládnutie inej – extrémne náročnej – situácie (šikany, urážok, straty priateľstva, samoty, znásilnenia…). Continue reading