Vo svojej praxi sa často stretávame s klientmi, ktorí stoja na prahu rozhodnutia: „Odísť do zahraničia, či zostať na Slovensku?“ Toto rozhodovanie nie je zas až tak jednoduché, ako to často navonok pôsobí. Svoju úlohu zohrávajú sociálne väzby, rodina, priatelia, ale – a to je možno najväčším paradoxom – i úprimný záujem o rast svojej rodnej krajiny.
V otázke odchodu do zahraničia nás často navštevujú ľudia, ktorí boli niekde na začiatku plní energie a chuti zmeniť oblasť, ktorej sa rozhodli profesne venovať (či už ako študenti alebo mladí podnikatelia). Niekde po ceste sa však dostali do ostrého konfliktu so svojim okolím, z čoho pramení hlboká frustrácia.
Jeden náš klient to sformuloval nasledovne: „Keď som nastúpil do práce, nechápal som, čo sa deje. Akoby som sa vrátil päťdesiat rokov do minulosti. Tu nejde o to, že nikto netušil, čo sa robí v zahraničí, aké nástroje sa tam používajú, aké postupy. Ale nikoho to ani nezaujímalo. Keď som niečo povedal, tak na mňa iba všetci pozerali, že ako sa to správam a prečo nepočúvam starších kolegov, veď oni to robia už roky, veď oni vedia. Nie, nevedia. A je im to jedno.“
Samotné okolie však pri rozhodovaní či zostať alebo odísť väčšinou nie je najdôležitejším faktorom. Negatívne skúsenosti zo školy či práce, ale i napríklad spoločenská klíma (pri každej výraznejšej spoločenskej príležitosti je vo vzduchu cítiť intenzívny hnev), to všetko zohráva svoju úlohu, no „najhoršie na tom je, že keď sa všetci tvária, že to, čo sa okolo mňa deje, je normálne, tak neviem, či už nie som normálna ja. Akoby som už prestávala rozlišovať medzi dobrým a zlým. Niekedy kričím na našich zákazníkov! To som nechápala, ako je možné, že sa to môže u nás vo firme diať, keď som tam začínala. Stal sa zo mňa zlý človek.“
Základným zdrojom frustrácie sú preto nevyhovujúce podmienky pre vlastný rast a naplnenie svojho potenciálu. Často sa stretávame s tým, že klienti sú ochotní „vybojovať“ si svoju pozíciu, chýba im však motivácia – nevidia v tom zmysel. Častý je postoj: „Prečo by som sa mal snažiť, keď to nikoho nezaujíma?“
Ako môže pomôcť koučing?
V koučingu majú naši klienti príležitosť hľadať odpovede, kam smerovať svoje kroky ďalej. Niektorí naši klienti odchádzajú do zahraničia, niektorí zmenia zamestnanie, niektorí začínajú podnikať. Iní pracujú na svojich komunikačných stratégiách – ako presadiť svoje myšlienky i vo svojom zamestnaní. Najdôležitejšiu úlohu zohráva nasledujúca koučingová otázka:
„Ako to vyzerá na mieste, na ktorom sa vidíte o päť rokov?“
V tejto otázke nejde o to, špecifikovať konkrétnu lokalitu – skôr sa pýtame na to, aké podmienky by na tomto mieste museli byť, aby ste boli spokojní? Akí ľudia by vás museli obklopovať, aby ste mali pocit, že to má pre vás zmysel? Akú pozíciu na tomto mieste zastávate? Akú mieru zodpovednosti potrebujete? Ako sa na tomto mieste cítite?
Keď si definujete podmienky, ktoré vám dávajú zmysel, pýtame sa:
„Je možné, aby boli vaše podmienky splnené tu na Slovensku?“
To je otázka s často prekvapivými odpoveďami: „Vlastne áno, ale nemôžem už robiť pod nikým.“ „Nie. Ale moja manželka tu chce zostať.“ „Dalo by sa to. Všetko by sa dalo. Ale stálo by ma to strašne veľa úsilia a ja na to už nemám nervy.“
Pri práci s klientmi si tak často uvedomujeme, že na Slovensku je mnoho ľudí, ktorí sa snažia robiť veci inak – a bojujú so všetkými predstaviteľnými i nepredstaviteľnými prekážkami – akurát o sebe príliš navzájom nevedia, z čoho pramení pocit nezmyselnosti. Nie ste v tom však sami.
Mohlo by vás zaujímať: Máte pocit, že váš život nemá po vysokej škole zmysel? Vitajte v quarterlife crisis
