Odlišná diktatúra: Nikaragua

Odlišná diktatúra: Nikaragua a jej prechod do nových dní

Pracoval som s dvadsaťjeden-ročným mladým mužom, ktorý práve dokončil univerzitu. Po trojročnom bakalárovi získal ročný licenciát, čo je v Nikaragui prakticky najvyšší stupeň vzdelania (získať magistra a doktorát síce teoreticky možné je, ale v praxi sa to deje iba občas a to z dôvodov, o ktorých budem hovoriť nižšie). Svoj licenciát získal s vyznamenaniami od rektora i dekana. Rozprávali sme sa jeho lámanou angličtinou, ktorú sa naučil sám, pretože, keďže bol inžinier, potreboval porozumieť manuálom k prístrojom, ku ktorým neexistovali španielske preklady. Ako vysvitlo neskôr, rovnako sa naučil japonsky. Popri vysokej škole pracoval ako automechanik, pretože mal dvanásť mladších súrodencov, staral sa tak o seba, prispieval i svojej rodine. Cestoval domov, aby rodine ukázal diplomy a večer sa zas vracal späť, aby mohol ráno znovu pracovať. Oslava ho nečakala, rodičia sa z jeho vzdelania netešili, pretože počas školy nepracoval dostatočne veľa, aby sa mohol postarať o rodinu. Otec bol nezamestnaný. A ten mladý muž mal nekonečne prenikavý, no zároveň smutný pohľad. Pýtal som sa ho:

„Čo ti umožnilo prísť až sem?“

A on odpovedal: „Nádej, že to raz bude mať zmysel.“ Continue reading

Intelligence

Témy nadpriemerne inteligentných a nadaných ľudí v koučingovom rozhovore

Hovoriť o inteligencii je dnes takmer klišé. Kedysi trendový inteligenčný kvocient – IQ – síce stále vzbudzuje emócie, ale venuje sa mu čoraz menej pozornosti: či už výskumnej alebo laickej. Pri zbežnom pohľade na databázy vedeckých článkov si môžeme všimnúť, že navrch získavajú skôr psychologické koncepcie emocionálnej inteligencie (EQ), sociálnej inteligencie, objavuje sa kultúrna inteligencia a mnohé iné. Problémov s inteligenciou je totiž viacero — v prvom rade sa zmenilo nastavenie spoločnosti, nadpriemerná inteligencia sa prestala spájať s potenciálom, rastom a zmenou, ale získala akúsi negatívnu pachuť: už len pomenovanie nadpriemerne inteligentní ľudia nadobudlo nádych snobizmu. V druhom rade sa objavila Continue reading

Vacation

Dovolenka a koučing: ako si vybrať medzi zážitkami a budúcimi spomienkami

Daniel Kahneman vo svojej knihe Myšlení rychlé a pomalé položil jednu zdanlivo jednoduchú otázku: „Išli by ste na svoju dovolenku, aj keby ste vedeli, že si z nej nebudete nič pamätať?“ Skúsme nad ňou chvíľu premýšľať — keby sme si zo svojej dovolenky neodniesli spomienky, čo by nám vlastne zostalo? Odpoveď by mohla byť nasledovná: okamžité zážitky, prežívanie tu a teraz, ležanie pod slnečníkom s mojitom v jednej ruke a severskou detektívkou v ruke druhej, ševelenie vetra v listoch paliem, príjemné západy slnka… keď nad tým rozmýšľame vopred, znie to ako príjemná idylka, ale čo z toho, keby sme si na to všetko vôbec nepamätali? Continue reading

Metakognícia

Ako sa rozprávať s deťmi, aby sme rozvíjali ich gramotnosť a pripravovali ich na vstup do školy a sveta

Dosiahnutá úroveň gramotnosti – teda schopnosť aktívne využívať čítanie, písanie, počítanie, ale napríklad i prácu s počítačom v skutočnej a praktickej interakcii s inými ľuďmi – do veľkej miery predznamenáva uplatnenie dieťaťa v sociálnych skupinách, škole a vlastne i v celej spoločnosti (Zápotočná, Petrová, 2017). V súčasnosti, hlavne zavedením inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre predškolské vzdelávanie (Zápotočná, Petrová, 2016), už môžeme aj na Slovensku hovoriť o rozvíjaní gramotnosti od predškolského veku, no pozrime sa na to, ako by sme mohli rozvíjať gramotnosť nášho dieťaťa u nás doma. Continue reading

Kostarika

Odlišná Kostarika: spoločenský kontext a ukážka interkultúrneho koučingu

Kostarika, krajina s najväčšou plochou národných parkov na svete, krajina podporujúca výhradne zelené zdroje energie, krajina, ktorá vymenila investície do armády za investície do vzdelávania a v neposlednom rade krajina s heslom – Pura Vida – čistý život. Takto sa aspoň Kostarika prezentuje navonok a ak by chcel ktokoľvek pátrať po informáciách, ktoré by boli s týmto romantizujúcim obrazom v rozpore, musel by sa ponoriť hlboko do lokálnych štatistík (dostupných prakticky výhradne iba v španielčine). Osobná skúsenosť so životom v krajinách strednej Ameriky je preto spočiatku intenzívnym ponorením do studenej vody (Nikaragui, kde sme pracovali tiež, sa venujem v samostatnom texte): všadeprítomné negatívne emócie voči cudzincom, uzavretosť, podozrievavé pohľady, ale i strata dôvery v demokraciu, nárast radikalizmu či nedôvera medzi ľuďmi samotnými a všadeprítomné ostnaté ploty boli fenomény, ktorých význam sme odhaľovali iba postupne. Pre mňa a moju manželku, ako ľudí, ktorí prišli na Kostariku žiť s cieľom pracovať s mladými ľuďmi (a začínajúcimi profesionálmi) a zrealizovať výskum, vďaka ktorému by sme im mohli porozumieť, to bol však určujúci zážitok. Continue reading

Psychological safety and fear from school

Strach zo školy? O úlohe psychologického bezpečia v učení sa (úryvok z knihy Identita autora)

Psychologické bezpečie je v súčasnosti jeden z najdôležitejších termínov v organizačnej psychológii: predstavuje vieru, že pra­covisko je bezpečným prostredím na podstupovanie rizika. William A. Kahn (1990) psychologické bezpečie popisuje ako dôveru, že človek môže na pracovisku prejaviť sám seba, svoju osobnosť, svoje myšlienky či obavy, môže sa aktívne angažovať či nesúhlasiť a to bez strachu, že toto správanie bude mať negatívny dopad na jeho vnímanie ostatnými, jeho status alebo budúcu kariéru. Psychologické bezpečie je preto základným predpokladom pre rast, učenie sa, zmenu a inováciu v rýchlo meniacom sa prostredí. Continue reading

Čo nás seriál o samovražde učí o komunikácii s teenagermi

13 Reasons Why: čo nás seriál o samovražde učí o rozprávaní sa s teenagermi

Televízny seriál 13 Reasons Why (knižná predloha Jaya Ashera vyšla v slovenčine ako Mŕtve dievča neklame) vzbudzuje momentálne širokú paletu veľmi intenzívnych emócií, od úplného nadšenia, až po úplné odmietnutie. Keď sa však pozrieme na to, o čom seriál vypovedá, dáva to zmysel. 13 Reasons Why nekompromisne zobrazuje tabuizované témy ako je samovražda, sebapoškodzovanie či zneužívanie alkoholu, marihuany a sexu mladými ľuďmi. Tieto témy potom vyvolávajú emócie o to silnejšie, že sú vždy vykreslené ako copingové stratégie na zvládnutie inej – extrémne náročnej – situácie (šikany, urážok, straty priateľstva, samoty, znásilnenia…). Continue reading

3+ knihy, ktoré treba prečítať, keď stojíte mimo všetkých

Pocit samoty? 3+ knihy, ktoré treba prečítať, keď stojíte mimo všetkých

Odcudzenie, osamelosť, vylúčenie. Nepochopenie, strach. Príležitostne snaha o prijatie, príležitostne hnev a výčitky. Neistota, uzavretosť, utrpenie. Pocit, že všetko v okolitom svete nedáva zmysel… ale kto môže vedieť, či je chyba naozaj v okolitom svete? Pochybnosti o sebe. Pochybnosti o správnosti a oprávnenosti svojich myšlienok, názorov, pocitov. Kritický postoj ku všetkému a ku všetkým. Ale tiež vášeň. Nadšenie pre všetko, čo dáva elementárny zmysel. Schopnosť ponoriť sa nevídane hlboko do napĺňajúcej práce, užívať si umenie, obrazy, filmy, knihy, nové skúsenosti, zážitky, chute, ľudí, život. Continue reading

Dospelosť ako cesta od osamelosti k nezávislosti

Byť sám sebou? Dospelosť ako cesta od osamelosti k nezávislosti

Byť sám sebou je dnes už tak trochu otrepaná fráza. Reklamné slogany ako „Just do it!“, „Impossible is nothing!“ alebo „Unleash the beast!“ sú všade okolo nás a vyzývajú nás (všimnime si tie výkričníky), aby sme sa fakt snažili objaviť svoje vlastné Ja – ako keby to bolo niečo samozrejmé. Paf, ráno sa zobudím, že chcem byť kozmonaut a večer letím na Mars. Lenže ono to až tak jednoducho nefunguje. Continue reading

Koucing a statistiky

Kto sú kouči a čo chcú ich klienti? Štatistiky z výskumov ICF

International Coach Federation (alebo ICF) ako medzinárodná asociácia združujúca profesionálnych koučov z celého sveta, spravila v rokoch 2014 a 2016 dva celosvetové výskumy, ktoré sa najprv zameriavali na potreby a skúsenosti klientov (ICF Global Consumer Awareness Study) a neskôr na skúsenosti a názory samotných koučov (ICF Global Coaching Study). V tomto texte zhrnieme najpodstatnejšie zistenia z oboch štúdií – pozrieme sa na to, kto sú kouči a tiež na to, prečo klienti vlastne vstupujú do koučingu. Continue reading