Daniel Kahneman vo svojej knihe Myšlení rychlé a pomalé položil jednu zdanlivo jednoduchú otázku: „Išli by ste na svoju dovolenku, aj keby ste vedeli, že si z nej nebudete nič pamätať?“ Skúsme nad ňou chvíľu premýšľať — keby sme si zo svojej dovolenky neodniesli spomienky, čo by nám vlastne zostalo? Odpoveď by mohla byť nasledovná: okamžité zážitky, prežívanie tu a teraz, ležanie pod slnečníkom s mojitom v jednej ruke a severskou detektívkou v ruke druhej, ševelenie vetra v listoch paliem, príjemné západy slnka… keď nad tým rozmýšľame vopred, znie to ako príjemná idylka, ale čo z toho, keby sme si na to všetko vôbec nepamätali?
Konflikt, ktorý vyvoláva prvá otázka, by sme mohli popísať ako konflikt dvoch častí osobnosti, ktoré sú nám ako ľuďom vlastné. Zažívajúce Ja (experiencing Self) žije v prítomnosti, prežíva vzrušenie, radosť, smútok či bolesť v konkrétnom okamžiku. Naopak spomínajúce Ja (remembering Self) udržiava príbehy nášho života, príbehy, o tom, kto sme, o tom, kto by sme chceli byť, o tom, ako sa nám zdá, že náš život plynie. Je to rozprávač nášho života, našich zážitkov. Príbehy sú to, čo zostáva z nášho samotného prežívania.
„Aká bola Vaša posledná dovolenka?“
Odpovedať bude zrejme vaše spomínajúce Ja. Aj keď ste na Vašej dovolenke mohli zažívať množstvo úžasných okamžikov, predstavte si, že sa vám na ceste domov pokazilo auto a museli ste niekoľko hodín čakať na diaľnici na pomoc. Vaše spomínajúce Ja nebude zaujímať, aké skvelé okamžiky ste na dovolenke zažili, ale bude si pamätať, že ste hodiny čakali v ubíjajúcom teple bez vody a jedla na hlučnej a prašnej diaľnici.
Spomínajúce Ja totiž vytvára príbehy — a čo je príbeh bez dobrého konca? Zlý koniec dokáže pokaziť zážitok z inak príjemného filmu, ťažký rozchod nám dokáže „skaziť“ spomienky na roky šťastného vzťahu.
[VIDEO] Daniel Kahneman: The riddle of experience vs. memory (TED 2010)
Keď hovoríme o našich minulých zážitkoch, hovoríme o tom, ako si naše minulé zážitky pamätáme, nie o tom, aké naozaj boli v daných okamihoch. V koučingu často pracujeme práve s pozitívnymi zážitkami ako zdrojmi ďalšieho rastu, posunu vpred alebo ich využívame v hľadaní odpovedí na aktuálne otázky. Pri výbere dovolenky tak môžeme o budúcnosti uvažovať ako o dohode medzi našimi dvoma časťami osobnosti. Na jednu stranu si môžeme položiť tradičné otázky ako:
„Čo by som chcel alebo chcela na dovolenke zažiť? Vidieť? Skúsiť?“
No na druhej strane môžeme o dovolenke rozmýšľať mierne netradične ako o „budúcich spomienkach“ a spýtať sa:
„Čo by som si chcel alebo chcela z dovolenky zapamätať? Ako by musela skončiť, aby som si z nej zachoval či zachovala dobrý pocit? Čo by sa muselo stať, aby som o nej mohol alebo mohla hovoriť ako o výhradne mojej jedinečnej dovolenke?“
Každý z nás dáva dôraz na inú časť našej osobnosti, no nikto z nás sa nemôže vyhnúť ani jednej z nich, nech sa snaží akokoľvek. No pozor. Situáciu nám v dobe sociálnych sietí komplikuje nový fenomén, ktorý vedci nazvali — spoločenská odmena (social return) — ktorá sa celkom zákerne pohráva s našim spomínajúcim Ja. Psychológovia Boley s kolegami (2018) zistili, že pri spomienkach na dovolenku nie všetky naše zážitky vyhodnocujeme rovnako, čo bolo spôsobené práve spoločenskou odmenou. Tá predstavuje vlastne množstvo pozitívnych spätných väzieb: like-ov, komentov, zdieľaní na sociálnych sieťach. A práve množstvo pozitívnych spätných väzieb vyjadruje úspešnosť našej dovolenky. Do našich príbehov však vstupuje už pri výbere dovolenky, tým, že ovplyvňuje naše „budúce spomienky“. To znamená, že už pri výbere dovolenky rozmýšľame nad tým, ako vysoká bude odmena za jej absolvovanie.
Takže otázka dnes môže stáť aj inak:
„Vybrali by ste si tú istú dovolenku, ak by ste z nej nemali mať ani jednu fotku?“
Podľa výskumníkov pravdepodobne nie, pretože spoločenská odmena vysoko predpovedá výber dovolenky. Napríklad — vybrali by ste si radšej dovolenku v Thajsku alebo v Chorvátsku?
Spoločenská odmena môže úplne prerámcovať váš zážitok z dovolenky. Na druhej strane, spomeňme si na príklad z úvodu článku. Predpokladáte, že dovolenka bola katastrofou, kvôli pokazenému autu. Avšak vysoko pozitívne ohlasy na fotky vám pripomenú príjemné zážitky a na pokazené auto s radosťou zabudnete.
Takže, keď ako kouči vyberáme dovolenku, vždy hľadáme dohodu medzi našim zažívajúcim Ja a spomínajúcim Ja. Snažíme sa nájsť, ako môže naplniť konkrétna dovolenka potreby každého z nich dvoch — a to preto, aby dovolenka bola skutočne tá „naša“.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Odísť do zahraničia alebo zostať na Slovensku?
Literatúra:
Boley, B. B., Jordan, E. J., Kline, C., & Knollenberg, W. (2018). Social return and intent to travel. Tourism Management, 64, 119-128.
Jafarnezhad, Behrouz (15.12.2014). Happiness: Experience vs. Memory.
