Podľa slovníka znamená slovo prokrastinovať „vyhýbať sa splneniu určitých úloh a povinností“. Avšak táto definícia vypovedá iba málo o skutočnom význame prokrastinácie v živote človeka, ktorý s ňou bojuje. V tomto článku chceme popísať nový prístup k prokrastinácii, ktorý vychádza zo súčasných poznatkov na poli koučingu a psychológie (koherenčná terapia) a umožňuje tak prokrastináciu nielen zvládať, ale ju i efektívne prekonať.
Ak máte záujem spoznať náš prístup k prokrastinácii na vlastnej koži, zaregistrujte sa na náš kurz.
Zastaralý prístup | ako „liečiť“ prokrastináciu
V súčasnosti ešte stále bežný postoj hovorí o prokrastinácii ako o chorobnom odkladaní vecí na neskôr. Podľa tejto perspektívy musí človek na zvládanie prokrastinácie pravidelným tréningom zmeniť svoje nesprávne návyky, načo sa využívajú rôzne praktiky ovplyvňujúce naše správanie: typická je konfrontácia s odkladanou povinnosťou – každodenné opakovanie – a prísny time-managment. Napísanie diplomovej práce by teda v takomto modeli vyzeralo nasledovne:
- Otvorte si svoj textový dokument s prácou (vystavenie sa stresovému podnetu a prekonávanie svojho strachu);
- napíšte jeden odsek a každý nasledujúci deň napíšte o jeden odsek viac (vytváranie návyku, je potrebné ho zopakovať aspoň 20 až 30 dní v rade);
- vyrobte si tabuľku, v ktorej si budete každú polhodinu odškrtávať splnenie naplánovaných úloh.
Hoci sú podobné „návody“ stále bežné, je dôležité poznamenať, že tieto techniky vychádzajú z behaviorálnej psychológie, ktorá vznikla v tridsiatych rokoch minulého storočia – v danom čase ako prístup, ktorý z psychológie odstránil vnútorné psychologické stavy a individualitu (za čo si vyslúžil množstvo kritiky). Behaviorizmus pracoval výhradne s vonkajšími prejavmi správania, ktoré sa snažil korigovať rôznymi druhmi podmieňovania, spomeňme si napríklad na Pavlovove experimenty so psami, jedlom a zvončekom. Vždy, keď odškrtnete splnenú úlohu v tabuľke, dáte si vlastne odmenu – vytvárate teda u seba podmienené správanie.
U zvierat ide o efektívny spôsob ovplyvňovania správania, u človeka je situácia zložitejšia, pretože naša vnútorná motivácia funguje na omnoho komplexnejších princípoch. V súčasnosti sa podobné stratégie používajú už iba vo väzniciach, na Slovensku bohužiaľ ešte stále v školách. A môžeme sa s nimi stretnúť tiež v mnohých príručkách na zvládanie prokrastinácie (a preto napríklad neodporúčame knihu Petra Ludwiga Konec prokrastinace).
Keďže podobné stratégie celkom ignorujú našu individualitu, je pochopiteľné, že pri nich často zlyhávame. Doslova čím viac sa takto snažíme prokrastinácie zbaviť, tým viac sa nás drží. Nanešťastie autori podobných „návodov“ často vytvárajú dojem, že chyba je v nás. Často je teda snaha o prekonanie prokrastinácie sprevádzaná výčitkami, pocitmi viny, depresiou či obviňovaním sa za to, že nemáme dostatočne pevnú vôľu..
Súčasný prístup | prokrastinácia a jej signalizačná funkcia
Prístup, ktorý chceme predstaviť v tomto článku, presúva pozornosť zo správania na našu motiváciu prokrastinovať. Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad čudne, kladieme si nasledujúce otázky:
„Čo nám prokrastinácia prináša? Na čo prokrastináciu potrebujeme?“
Skúsme sa z tejto perspektívy pozrieť na vyššie spomínanú situáciu – študent na vysokej škole odkladá prácu na svojej diplomovej práci.
A: „Neviem sa prinútiť sadnúť si a dopísať svoju diplomku.“
B: „Čo by ste k tomu potrebovali?“
A: „Nič, proste si potrebujem iba sadnúť a písať. Ale vždy keď si sadnem k počítaču, tak skončím na facebooku..“
B: „Čo sa deje potom?“
A: „Nič. Mám výčitky. Tak si idem dať jedlo alebo začnem robiť niečo iné. Je mi z toho zle.“
B: „Hmm. Dokážete si predstaviť.. obyčajné ráno, vstanete, osprchujete sa.. ľahké raňajky, káva.. sadnete si k počítaču a proste začnete písať?“
A: (takmer vykríkne) „Nie!“
B: „Aha.“
A: „Teda, neviem, proste.. sa mi to nezdá správne.“
B: (opakuje) „Nezdá sa vám to správne.“
A: „No, nezdá sa mi správne to dopísať. Potom by som skončil.“
B: (opakuje) „Skončil by ste.“
A: „Skončil by som vysokú školu, no, ale čo budem potom robiť?“
B: „Aha.“
A: „Ja vôbec neviem čo budem po škole robiť.“
B: „Takže tá prokrastinácia..“
Každý človek má vlastné dôvody, kvôli ktorým sa prokrastinácia objaví. Samotná prokrastinácia je tak vlastne iba signálom, že sa s nami niečo deje. Skúsme si napríklad zodpovedať nasledovné otázky:
„Čo by sa stalo, ak by som neprokrastinoval?“
„Čo by bolo inak, keby som dokončil túto úlohu?“
Prokrastinácia súvisí s množstvom aspektov situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Ak sa nám teda podarí zmeniť perspektívu a nepozerať sa na prokrastináciu iba ako na problém, ktorý treba odstrániť, ale začneme si klásť otázku, čo sa nám snaží povedať – môžeme ju nielen efektívne prekonať, ale zároveň sa o sebe mnoho dozvieme. Na záver chceme preto uviesť rozsiahlejší citát z knihy Allena Wheelisa Naslouchání, ktorý čelil prokrastinácii pri snahe o dopísanie svojho prvého románu:
„Že bych to dělal i já? Že bych si tuhle nespavost vytvářel pro nějaký skrytý účel, vůči němuž jsem se rozhodl být slepý? Připadalo mi to nepravděpodobné. Když nemůžu spát, nemůžu psát. Když nemůžu psát, nemůžu dokončit svůj román. Vždyť jsem ten román přece chtěl co nejrychleji dopsat. Něco tu nehrálo. Zklamaně, zaraženě jsem nakonec od své metody upustil, odešel z knihovny a vyrazil zpět do pokoje. V hlavě mi však pořád zněl refrén: Když nemůžu spát, nemůžu… dopsat svůj román. Co když jsem přesvědčený, že ho chci dopsat, ale cosi ve mně, čeho si nejsem vědom, chce pravý opak? Proč? S jakým asi tak záměrem? Abych si nikdy nemusel přiznat, že je to neúspěch. Následovalo náhlé pochopení.“ (str. 92)
Mohlo by vás zaujímať: Ako prekonať prokrastináciu (zážitkový workshop)
Máte pocit, že váš život nemá po vysokej škole zmysel? Vitajte v quarterlife crisis