Kids' Skills Coaching

Kids’ Skills Coaching: ako hravo prekonať problémy detí a naučiť sa mnoho nového

Predstavme si nasledujúcu situáciu: šesťročné dievčatko si po sebe zarputilo odmieta upratať hračky. Nefungujú hrozby ani prosby, krik, príkazy, zákazy, sladkosti ako odmeny ani večer bez rozprávky či tabletu ako tresty. Vždy, keď sa počas dňa hrá, vyberá stále nové a nové hračky zo skrinky, otvára šuplíky s oblečením, detská izba vyzerá ako po výbuchu, kocky lega slúžia ako nášľapné míny. Hoci sa to z popisu môže javiť takmer beznádejne, skúsme si položiť otázku: „Čo s tým?“ Ako k podobným situáciám pristúpiť? Čo robiť, keď je dieťa agresívne? Keď zúri? Čo robiť, keď žiarli? Keď vás udrie? Keď bije svojho súrodenca? Keď trucuje? Keď odmieta chodiť do škôlky alebo nechce chodiť do školy? Čo robiť, keď sa bojí tmy? Keď nechce zaspávať samé? Vie nám v takýchto situáciách pomôcť koučing? 

V tomto článku by sme radi predstavili špecifický smer koučingu, ktorého úlohou je riešiť práve podobné situácie: kids’ skills coaching.

Kids skills coaching založil fínsky kouč a terapeut Ben Furman (v češtine vyšla jeho knižka Nikdy není pozdě na šťastné dětství). Nepáčilo sa mu totiž, že by z potenciálu koučingu vytvoriť si želanú budúcnosť a smerovať k nej mali čerpať iba jeho dospelí klienti. Dal si teda za cieľ upraviť koučingové princípy tak, aby sa mohli do koučingu zapojiť i deti.

Rozmýšľal pritom nad tým, v čom sú deti odlišné a čo majú s dospelými spoločné. Výsledkom jeho skúmania bolo, že napokon svoj prístup postavil na troch základných východiskách: tvorivosti (deti sú veľmi kreatívne a dokážu nachádzať pre nás často prekvapivé riešenia), nádeji (že všetko sa môže zmeniť, ak budeme chcieť a budeme sa snažiť) a spolupráci (ako deti potrebujeme veľmi silnú podporu svojho okolia, blízkych, rodičov). Preto je pri kids’ skills coachingu vždy prítomné dieťa i jeho rodič (či rodičia).

Práca v kids’ skills coachingu potom oproti „klasickému“ koučingu prináša jednu základnú zmenu. Nepracujeme v ňom na dosiahnutí cieľov, ale na naučení sa nových schopností či vedomostí (skills), ktoré deťom umožnia prekonať ich problém. Skúsime to vysvetliť na príklade.

Ako dospelí si môžeme dať napríklad cieľ: do pol roka zabehnem desať kilometrov, alebo schudnem desať kilogramov, alebo rozošlem životopisy do desiatich zamestnaní, oslovím desať nových potenciálnych obchodných partnerov, budem venovať o desať hodín týždenne viac svojim blízkym a pod. Pre deti sú však podobne formulované ciele príliš abstraktné, príliš vzdialené. Pýtame sa preto otázku: „Akú schopnosť by si potreboval získať, aby si sa v noci nebál tmy?“ „Čo by si sa potreboval naučiť, aby si každé ráno v pohode odišiel do školy?“ „Aká schopnosť by ti pomohla, keď máš chuť niekoho fakt že buchnúť, aby si to neurobil?“

V kids’ skills coachingu skrátka vždy prerámcujeme „problém“ na príležitosť naučiť sa niečo nové, každý problém sa tak stáva príležitosťou k vlastnému zlepšeniu. Podporujeme tým prirodzenú potrebu dieťaťa objavovať nové veci, rásť, jeho dôveru v svoje schopnosti i jeho sebaobraz. Ako z tejto perspektívy napokon dopadol rozhovor s dievčatkom v úvode? Po tom, čo nám s mamou vysvetlili problém, spýtali sme jej: „Je niečo, čo by si sa potrebovala naučiť, aby si odložila hračku, keď sa dohráš? Niečo, čo by ti pomohlo?“

Dievčatko: „Keď ja vždy zabudnem, že ju mám odložiť.“
Koučka: „A je niečo, čo by ti pomohlo si spomenúť?“
Dievčatko: „Keby som si vždy povedala, s čím som sa hrala.“
Koučka: „Potrebovala by si si to povedať? Myslíš nahlas?“
Dievčatko: „Áno, keby som to povedala. Že už to nechcem. Že chcem inú hračku.“
Koučka: „A komu by si to povedala?“
Dievčatko: „Maminke.“
Koučka: „Vieš nám to tu ukázať? Ako by si jej to povedala?“
Dievčatko (prejde k mame): „Túto už nechcem. Chcem inú hračku.“
Koučka: „A čo by si spravila potom?“
Dievčatko: „Potom by sme ju odložili a vybrali novú.“

V rozhovore sme pokračovali, rozprávali sme sa o tom, ako bude táto situácia konkrétne prebiehať, akú rolu v danej situácii zohrá ona i jej mama, ako bude táto situácia vyzerať doma a ako v škôlke. Naplánovali sme si, ako to dievčatko oznámi pani učiteľke, aby mohla trénovať aj v škôlke, a ako napokon spolu celá rodina oslávi úspech (so špagetami s kečupom a syrokrémom a rybími prstami). Cieľom kids’ skill coachingu tak nie je iba rozvoj schopností dieťaťa, ale tiež zaangažovanie dôležitých dospelých v okolí ako podpory. No najdôležitejšie pritom je, že učenie nových schopností a vzájomná spolupráca všetkých zúčastnených baví a pokroky prinášajú radosť a upevňujú vzťah. Radi vás týmto procesom ako kouči prevedieme.


Mohlo by vás zaujímať: 5 kníh (nielen) o výchove, ktoré prehĺbia váš vzťah k vašim deťom