To, ako zvládame v živote bežnú záťaž závisí od množstva rôznych podnetov ― stresorov ― ktorým sme vystavení z prostredia, ktoré nás obklopuje. Môže ísť o rôzne fyzikálne či chemické vplyvy (ak bývate napríklad pri hlavnej ceste, viete, aký vplyv na vás má hluk, keď otvoríte okno, ak bývate v blízkosti továrne na čokoládu, viete to tiež) alebo rôzne sociálne stresory: typicky v podobe hádok, deadlinov, strachu o budúcnosť…
Continue reading
Poznáte tie články o tom, čo všetko by malo vaše dieťa robiť v tom-ktorom veku a vy rozmýšľate, prečo vaše 10-ročné dieťa nevie prať, či by už malo vedieť čo-to uvariť a ak by ste ho poslali samého kempovať, či by si dokázalo otvoriť konzervu. Nie že by nás nebavila predstava toho, ako sa deti cez prázdniny učia vymieňať žiarovky a v časoch krízy by nepochybne využili i také uťahovanie vodovodného ventilu na práčke — ale otázka je, čo si o potrebnosti týchto schopností myslia samotné deti. Ak totiž doteraz takéto schopnosti nikdy nepotrebovali, z vlastnej skúsenosti sa im môžu zdať tak trochu… zbytočné. A ich motivácia naučiť sa ich je teda z veľkej časti, ehm, nulová. Continue reading
Daniel Kahneman vo svojej knihe Myšlení rychlé a pomalé položil jednu zdanlivo jednoduchú otázku: „Išli by ste na svoju dovolenku, aj keby ste vedeli, že si z nej nebudete nič pamätať?“ Skúsme nad ňou chvíľu premýšľať — keby sme si zo svojej dovolenky neodniesli spomienky, čo by nám vlastne zostalo? Odpoveď by mohla byť nasledovná: okamžité zážitky, prežívanie tu a teraz, ležanie pod slnečníkom s mojitom v jednej ruke a severskou detektívkou v ruke druhej, ševelenie vetra v listoch paliem, príjemné západy slnka… keď nad tým rozmýšľame vopred, znie to ako príjemná idylka, ale čo z toho, keby sme si na to všetko vôbec nepamätali? Continue reading
Dosiahnutá úroveň gramotnosti – teda schopnosť aktívne využívať čítanie, písanie, počítanie, ale napríklad i prácu s počítačom v skutočnej a praktickej interakcii s inými ľuďmi – do veľkej miery predznamenáva uplatnenie dieťaťa v sociálnych skupinách, škole a vlastne i v celej spoločnosti (Zápotočná, Petrová, 2017). V súčasnosti, hlavne zavedením inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre predškolské vzdelávanie (Zápotočná, Petrová, 2016), už môžeme aj na Slovensku hovoriť o rozvíjaní gramotnosti od predškolského veku, no pozrime sa na to, ako by sme mohli rozvíjať gramotnosť nášho dieťaťa u nás doma. Continue reading
Predstavme si nasledujúcu situáciu: šesťročné dievčatko si po sebe zarputilo odmieta upratať hračky. Nefungujú hrozby ani prosby, krik, príkazy, zákazy, sladkosti ako odmeny ani večer bez rozprávky či tabletu ako tresty. Vždy, keď sa počas dňa hrá, vyberá stále nové a nové hračky zo skrinky, otvára šuplíky s oblečením, detská izba vyzerá ako po výbuchu, kocky lega slúžia ako nášľapné míny. Hoci sa to z popisu môže javiť takmer beznádejne, skúsme si položiť otázku: „Čo s tým?“ Ako k podobným situáciám pristúpiť? Čo robiť, keď je dieťa agresívne? Keď zúri? Čo robiť, keď žiarli? Keď vás udrie? Keď bije svojho súrodenca? Keď trucuje? Keď odmieta chodiť do škôlky alebo nechce chodiť do školy? Čo robiť, keď sa bojí tmy? Keď nechce zaspávať samé? Vie nám v takýchto situáciách pomôcť koučing? Continue reading
Pre dospelých ľudí vstupujúcich do koučingu či terapie je prirodzené, že o svojom prežívaní hovoria slovami a tomu, čo sa v nich deje, dokážu na vedomej úrovni „porozumieť“. Deti komunikujú odlišným spôsobom a prirodzeným nástrojom komunikácie je pre ne hra – túto skutočnosť využíva napríklad terapia hrou, filiálna terapia či sandplaying, ktorému je venovaný i tento text. Continue reading
V našich predošlých článkoch sme písali o knihách, ktoré ponúkajú odlišný pohľad na koučing a knihách, ktoré vám umožnia zažiť, aké to je, keď sa rozhodnete vykročiť vpred. Tento článok je venovaný literatúre, ktorá má potenciál od základov premeniť váš vzťah k vašim deťom. Chceme prezentovať knižky, ktoré neponúkajú iba „výchovné rady“, viac budeme hovoriť o knihách, ktoré menia perspektívu, ktorou sa na naše deti (a na nás samotných) pozeráme. Continue reading
V tomto texte si kladieme za cieľ predstaviť dva koncepty, ktoré sú v súčasnosti v zahraničí zásadným spôsobom spájané so vzdelávaním: prvým je koncept metakognície (schopnosti rozmýšľať o svojom rozmýšľaní, monitorovať svoje myšlienky, na základe svojho sebapoznania regulovať svoje správanie) a druhým je koncept autoregulovaného učenia (učenia, v ktorom majú žiaci sami schopnosť vyhodnotiť, čo vedia či nevedia a na základe toho môžu určiť smer a stratégie svojho ďalšieho učenia). Aby sme tieto koncepty predstavili, rozhodli sme sa v ich svetle analyzovať Inovovaný štátny vzdelávací program. Zaujímalo nás, akým spôsobom a k čomu tento dokument slovenských pedagógov vedie. Continue reading
Často sa stretávame s klientmi, ktorých deti sú podľa ich príbuzných, susedov či učiteľov v škôlke či škole malými nevychovanými „spratkami“. Dieťa však svojim správaním reaguje na okolitý svet – a to, že je jeho správanie okolím považované za zlé, ešte neznamená, že dieťa samotné preň nemôže mať veľmi zrozumiteľné dôvody. Continue reading
